Ako sa rozprávať s vážne chorým človekom? Takto to zvládnete
Ťažká diagnóza, ako je rakovina, neovplyvňuje len samotného pacienta, ale aj jeho rodinu, priateľov či kolegov. Zasahuje do každodenného života a prináša so sebou veľkú psychickú záťaž a neistotu. Komunikácia s blízkym, ktorý práve prechádza liečbou, môže byť preto citlivá a nie vždy jednoduchá. Ak máte vo svojom okolí niekoho, kto bojuje so závažným ochorením, nebojte sa rozhovoru – s úprimným a láskavým prístupom mu môžete pomôcť viac, než si myslíte. Ako na to?
Buďte oporou a vytvorte bezpečné zázemie
Závažné ochorenie dokáže preveriť kvalitu vzťahov. Môže dočasne narušiť aj fungujúce rodinné väzby, no zároveň môže zblížiť aj tých, ktorí sa predtým odcudzili. Ideálne vzťahy neexistujú. Ale práve v náročných chvíľach je dôležité odložiť konflikty a spojiť sily.
Ľudia s onkologickým ochorením potrebujú cítiť blízkosť, starostlivosť a lásku. Výskumy ukazujú, že pacienti, ktorí majú silné rodinné zázemie a podporu, lepšie zvládajú liečbu, sú motivovanejší a menej podliehajú strachu či depresii. Okrem praktickej pomoci preto zohráva obrovskú úlohu aj spôsob, ako s chorým človekom komunikujeme.
Dajte priestor všetkým emóciám – aj negatívnym
Každý človek reaguje na vážnu diagnózu inak. Niekto sa s ňou vyrovná rýchlejšie, iný potrebuje viac času a prejde viacerými fázami prijatia. Emócie, ktoré sa objavujú, sú často intenzívne a nepredvídateľné – od strachu, smútku, hnevu až po nádej. Pacient môže prežívať úzkosť pred operáciou, stres pri čakaní na výsledky, no zároveň si želá žiť naplno, plánovať budúcnosť a tešiť sa z každého dňa. Smiech a plač sa striedajú a neraz prídu tieto emócie naraz. Je to však úplne prirodzené. Nesnažte sa tieto prejavy tlmiť alebo „naprávať“. Dovoľte svojmu blízkemu cítiť to, čo práve potrebuje. Nechajte ho rozprávať, zdieľať obavy či frustráciu. Niekedy stačí len byť pri ňom a počúvať. Aj ticho môže byť silnou podporou.
Vyhýbajte sa poučovaniu
Ľudia s onkologickým ochorením často počúvajú od svojho okolia dobre mienené rady ako: „Musíš veľa jesť!“, „Nezabudni piť!“, „Mysli pozitívne!“. Aj keď sú tieto slová myslené v dobrom, môžu skôr uškodiť než pomôcť. Takéto frázy môžu chorému vyvolať pocit, že ho nepočúvate, že ho neviete pochopiť alebo že nerobí dosť – aj keď sa veľmi snaží.
Ak chcete niečo povedať, skúste to urobiť s citom. Namiesto direktívnych viet skúste ponúknuť starostlivosť formou jemného návrhu:
„Nie si hladný? Je už pomaly čas obeda.“
Alebo jednoducho vyjadrite uznanie:
„Pri chemoterapii si sa držal obdivuhodne. Ja by som to tak zrejme nezvládol.“
Nehovorte len o chorobe
Niekedy chorý človek prijme svoju situáciu skôr než jeho blízki. Tí sa často púšťajú do hľadania riešení, študujú možnosti liečby a neustále sa k diagnóze vracajú v rozhovoroch. Je to prirodzený prejav starostlivosti – no neustále hovoriť len o chorobe môže byť pre pacienta vyčerpávajúce. Skúste rozhovor obohatiť aj o obyčajné, každodenné veci. Povedzte, čo ste robili počas dňa, čo ste varili, čo vás pobavilo alebo akú známku dostalo vaše dieťa v škole. Maličkosti môžu priniesť úsmev, odľahčiť atmosféru a posilniť pocit normálnosti.
Vyhnite sa porovnávaniu
Frázy ako „viem presne, ako sa cítiš“ alebo „môj známy mal tiež rakovinu a teraz je úplne v poriadku“ síce môžu znieť povzbudivo, no často znejú nevhodne. V takejto situácii nie je priestor na porovnávanie. Každý človek prežíva ochorenie inak a žiadne dve skúsenosti nie sú rovnaké. Buďte prítomní, počúvajte a nesnažte sa byť hlavnou témou rozhovoru vy. Najviac pomôže, keď necháte priestor práve tomu, kto ho v tej chvíli najviac potrebuje.
Fyzické zmeny nespomínajte
Ak sa s chorým človekom nevidíte často, môže vás prekvapiť jeho výzor – schudnutie, únava, vypadávanie vlasov... No pokiaľ to nie je nevyhnutné, fyzické zmeny radšej nekomentujte. Mohlo by ho to zraniť alebo priviesť do rozpakov. Namiesto toho si ešte pred stretnutím skúste premyslieť, o čom by ste sa chceli rozprávať. Pomôže vám to cítiť sa istejšie a vyhnete sa nepríjemným chvíľam ticha alebo zbytočným poznámkam.
Vyrovnajte sa so strachom
Závažná choroba blízkeho človeka sa nás môže veľmi hlboko dotknúť. Strach zo straty milovaného človeka sa často spája aj s uvedomením si vlastnej zraniteľnosti a pominuteľnosti. Ide o prirodzenú reakciu, s ktorou sa každý z nás vyrovnáva po svojom. Každý reaguje inak. Niekto začne viac dbať o svoje zdravie – prestane fajčiť, upraví stravovanie, začne chodiť na preventívne prehliadky. Iný si zas uzatvorí poistenie pre prípad vážnej choroby, ktoré môže výrazne uľahčiť zvládnutie nečakaných finančných výdavkov.
Najťažšou vecou je uvedomiť si, že to nie je váš boj – ale boj samotného pacienta. Vy však môžete byť jeho oporou, stáť pri ňom, počúvať a pomáhať mu zvládať najťažšie chvíle.