Rodičia, zorientujte sa v internetových výzvach
Nedávno sme vám priniesli článok o fenoméne dnešných tínedžerov – TikToku. Teraz si bližšie posvietime na jeho najpopulárnejší obsah, ktorým sú výzvy. Sú všetky nebezpečné? A ako o nich s deťmi komunikovať? Aj na to sme sa pýtali psychologičky Šárky Šuvadovej.
Výzva, medzi mladými skôr známa po anglicky ako challenge, je fenomenálnym internetovým trendom, do ktorého sa zapája veľké množstvo užívateľov. Podstatou je stanovenie výzvy, ktorú má človek splniť a video z tejto aktivity zverejniť na svojom profile. Každý používateľ by mal vyzvať ďalších ľudí, a tak sa výzva stáva virálnou.
Aj keď o výzvach počúvame najmä v posledných rokoch, nie sú až takou novinkou. Aj v časoch nedigitálnych deti a tínedžeri medzi sebou plnili rôzne úlohy, ktoré im napríklad zaručili vytúžené miesto v novej partii. „Deti mali vždy rady riziko. Skúšajú rôzne veci, pretože aj takýmto spôsobom chcú spoznávať svet,“ vysvetľuje psychologička Šárka Šuvadová z digiQ.
Ruka v ruke s našim fyzickým dospievaním dozrievajú aj naše mozgové štruktúry. Počas puberty sa preto ešte nevieme rozhodovať úplne svedomito a skúšame aj veci, ktoré sú nebezpečné. „Mladí ľudia vo veľkom podliehajú aj rovesníckemu tlaku a väčšinou nevedia povedať nie,“ dodáva Šuvadová.
Výzvy vládnu najmä TikToku
Na výzvy, či už hovoríme o tých neškodných alebo o nebezpečných, narazíme najmä na TikToku. Ak by sme sa pozreli na tie najpopulárnejšie, na prvej priečke by sa určite ocitli tanečné výzvy. Hneď za nimi sú takzvané lipsync videá. Človek sa v nich snaží napasovať pohyb svojich pier do prednahratej pesničky či textu, ktorý zaspieval alebo povedal niekto iný.
Keď sa spomenú výzvy na TikToku, väčšina rodičov zdvihne obočie a spozornie. Nebezpečenstvo však nemusíme vidieť za každou z nich. Niektoré sú totiž vtipné a neškodné a mnohé majú napríklad aj dobročinný charakter.
Ak odhliadneme od charity, pozitívny či inšpiratívny obsah šíria TikTokeri napríklad v rámci NoMakeUpChallenge, kde používatelia zverejňujú svoje fotky bez mejkapu. Rovnako populárna je aj BookBucketChallenge, ktorá vyzýva k čítaniu kníh. K pozitívnym výzvam môžeme určite zaradiť aj TrashTagChallenge. Tá má motivovať k zbieraniu odpadkov.
Rastie vďaka nim sebavedomie
Skôr ako prejdeme k tienistým stránkam internetových výziev, nemôžeme podľa psychologičky vynechať ešte zopár pozitív, ktoré prinášajú. „Pri plnení výziev je často úlohou čo najnápaditejšie prevedenie. Dieťa si tak môže cvičiť tvorivosť a kreativitu. Po splnení výzvy prichádza aj pocit zadosťučinenia a rast sebavedomia. Zabudnúť nemôžeme ani na sociálny faktor. Keď deti splnia výzvy, cítia sa viac zapojené do toho, čo sa práve deje,“ vysvetľuje Šuvadová. Nesplnená výzva však prináša úplne opačný efekt. U dieťa sa môže objaviť takzvané FOMO (z ang. fear of missing out – strach z premeškania). V tomto prípade dieťa cíti, že mu utiekla zaujímavá príležitosť, ktorej sa jeho rovesníci zúčastnili.
Výzvy môžu byť aj nebezpečné
Aj keď je väčšina výziev úplne nevinná, nemalé percento tvoria aj škodlivé či nebezpečné výzvy. Často skrývajú aj zdravotné riziko. „Na TikToku sa objavili napríklad výzvy, kde deti jedli pracie tablety, škrtili sa alebo využívali iné formy sebapoškodzovania. Na takýchto výzvach rozhodne nie je nič inšpiratívne a nie je vhodné, aby sa do nich zapájali deti či dospelí,“ vysvetľuje Andrea Cox, odborníčka na bezpečnosť na internete.
„Jediným pozitívom, ktoré sa s nebezpečnými výzvami spája, je ich využitie na otvorenie diskusie s dieťaťom. Podchyťte to skôr, ako sa dieťa do nebezpečnej výzvy zapojí. Hovorte mu, čo konkrétne je na výzve nebezpečné, ako môže dopadnúť a prečo. Pýtajte sa, čo dieťa na výzve láka a prečo sa mu zdá zaujímavá,“ odporúča psychologička.
Dodáva, že rodič by sa mal snažiť v dieťati budovať odolnosť, aby ľahko nepodliehalo tlaku medzi rovesníkmi. „Nie je to rýchly ani ľahký proces a musíte na ňom pracovať dlhodobo. Dobrú rezilienciu (odolnosť, schopnosť zvládať nepriaznivé situácie) dokážete v dieťati budovať viacerými spôsobmi. Napríklad, ak mu budete pripomínať, že ste naň hrdý, keď sa mu niečo podarí. Aj pri pochvale si však treba dať pozor na formuláciu. Nikdy nehodnoťte charakterové črty dieťaťa, ale len jeho správanie. To isté platí aj v prípade, keď sa vyjadrujete k jeho prešľapom. Zároveň však dieťaťu dovoľte, aby sa mýlilo a robilo chyby, ktoré môže neskôr napraviť,“ dodáva na záver psychologička Šárka Šuvadová z digiQ.
Cieľom organizácie digiQ na Slovensku je robiť osvetu o rizikách spojených s využívaním internetu a šíriť zdravé princípy digitálneho občianstva. Deje sa tak aj formou vzdelávania na školách, ktoré pomáha financovať Nadácia poisťovne Kooperativa.